Bratislavský Černobyľ


Vážení občania Slovenska,

V posledných štyroch rokoch som za Bratislavu pôsobil ako predseda dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti /BVS/, ktorá zásobuje  pitnou vodou 700 tis. obyvateľov. BVS čerpá pitnú vodu i z vodných  zdrojov Žitného ostrova  Kalinkovo a Šamorín. Neďaleko nich sú ďalšie významné vodné zdroje Jelka a Gabčíkovo, ktoré patria Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a zásobujú 840 tis. obyvateľov. Všetky štyri vodné zdroje spolu disponujú kapacitou 6 tis. litrov/sek, pričom celé Slovensko má spotrebu pitnej vody cca 9 tis. litrov/sek. Schopnosť Žitného ostrova je zásobovať pitnou vodou 2/3 obyvateľov Slovenska.

 

Približne pred 2 rokmi som sa oboznámil s interným materiálom BVS, ktorý  zdôrazňoval  obavu  z možného  zničenia vodných zdrojov na  Žitnom ostrove z  postupujúcej kontaminácie z chemickej skládky CHZJD vo Vrakuni, ktorá už vyše 20 rokov nekontrolovateľne vyteká do podzemných vôd Žitného ostrova. Ako sa to stalo? Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova v rokoch 1965 až 1979, vyviezol do vyschnutého ramena Malého Dunaja v mestskej časti Vrakuňa, vyše 90 tis. ton extrémne jedovatého odpadu.

 

Odvtedy som s poslancami i starostom pravidelne otváral tému akútnej potreby riešenia tejto havárie  v materiáloch na zastupiteľstvách hlavného mesta Bratislavy, aj mestskej časti Vrakuňa. Kedže štát k odstráneniu tejto havárie neprikročil, samospráva MČ Vrakuňa vyhlásila v apríli 2015 časovo neobmedzenú „Štrajkovú pohotovosť“, ku ktorej sa následne pripojila aj MČ Podunajské Biskupice a hl. mesto Bratislava. Taktiež som sa obrátil na všetky relevantné orgány nášho štátu, ktoré sú za tento katastrofálny stav zodpovedné, alebo zo zákona majú povinnosť byť nápomocné s riešením. Výsledok, ktorý sme zatiaľ spoločne za 2 roky dosiahli, je pre nás, ale i pre kvalitu podzemných vôd Žitného ostrova, absolútne neuspokojivý.

 

Ministerstvo životného prostredia  dokázalo za posledných 18 mesiacov akurát vypracovať ďalší Prieskum enviromentálnej záťaže skládky CHZJD – SK/EZ/B2/136 za 234 tis. Eur, ktorý konštatuje únik vyše 440 druhov jedovatých chemických látok z 1000 m dlhej skládky juhovýchodným  smerom, 5km do územia Žitného ostrova. Záverečná správa tohto prieskumu zároveň odporúča, ako trvalé riešenie, skládku vykopať a zlikvidovať. Avšak, zlá správa pre nás všetkých je, že podobný  prieskum už bol vykonaný 7 x lacnejšie v roku 2000, a to za 1 mil. Sk (33 tis Eur). Tento prieskum z roku 2000 v Záverečnej správe (RNDr. Stanislav Klaučo, Bratislava, august 2000) tiež konštatoval únik jedovatej kontaminácie, vtedy len do 1,5 km od skládky, a predmetnú skládku vyhodnotil ako mimoriadne nebezpečnú, s potrebou okamžitej sanácie. Za uplynulých 15 rokov ministerstvo ŽP neurobilo nič, čo by skutočne riešilo tento havarijný stav, zmohlo sa iba na „riešenie na papieri“, keď vláda SR schválila v marci 2010 Štátny plán sanácií enviromentálnch záťaží, podľa ktorého táto skládka CHZJD mala byť prioritne sanovaná do konca roku 2015, v hodnote prác do 16,3 mil. €.

 

Dobre čítate, extrémne jedovatá skládka už dnes nemala existovať. Ministerstvo ale nekonalo a umožnilo ďalšie vytekanie jedov s nezvratným zničením ďalšej časti Žitného ostrova. Je to neuveriteľné, lebo podzemná voda v Žitnom ostrove je naše najväčšie prírodné bohatstvo, a vláda dlhodobo financuje masívnu reklamu v médiách na vytvorenie ilúzie, že všetko vrátane podzemnej vody je na Slovensku v absolútnom poriadku. Pritom kontaminácia  postupuje do Žitného ostrova  nepretžite v závislosti od prietoku Dunaja rýchlosťou okolo 1m/deň a zničí cca 5 až 10 tis. l/sek.

 

V súčasnosti štát proces likvidácie skládky ďalej naťahujú, lebo už 4 mesiace určujú zo zákona povinnú osobu, zodpovednú za sanáciu skládky. Ministerstvo sa navyše narýchlo pred voľbami  priklonilo len  k dočasnému riešeniu skládky tzv. kapsulovitou metódou za 20 mil.€ (ešte v marci 2010 komplexná likvidácia skládky bola za 16,3 mil. Eur), čo v praxi znamená, že plánujú celú skládku obetónovať dookola podzemným, nepriepustným, 20 m hlbokým múrom, vybudovaným po obvode skládky v dĺžke 2050 m.

 

Efektívnosť a životnosť takto vynaložených prostriedkov je už teraz otázna, navyše táto metóda nerieši následnú zmenu v prúdení podzemných vôd, ktorá vznikne po zahatení podzemných vôd touto 1000 m dlhou stavbou. Navyše sa táto „kapsulovitá metóda“ vôbec nezaoberá technickým hľadiskom likvidácie, ani nákladmi na likvidáciu už uniknutého odpadu. Ide o pohybujúci sa podzemný chemický mrak v hĺbke od 3 do 8 m , s rozlohou okolo 10 000 ha, ktorý smeruje s podzemnou vodou  do stredu Žitného ostrova, k spomínaným vodným zdrojom.

 

Súčasný hrozivý stav s kontamináciou podzemných vôd sa deje za plného vedomia ministerstva životného prostredia, ktoré si zákonmi rozdelilo zodpovednosť za kvalitu podzemných vôd  v rámci ministerstva tak, aby za túto katastrofu nebol konkrétne zodpovedný nikto.

SHMÚ je zodpovedný len za merania kvality vôd, pričom už dlhodobo ignoruje v predmetnom území  všetky doposiaľ zrealizované prieskumy  a merania (napr. VURUP a.s. každoročne  od 2008), ktoré sú archivované na odbore geofondu Geologického Ústavu Dionýza Štúra. SHMÚ meria kvalitu podzemných vôd na Žitnom ostrove 2 x do roka, avšak stále tam, kde nič nebezpečné neobjavia, a potom následne každoročne vydávajú Výročné správy o kvalite podzemných vôd pre Žitný ostrov bez mimoriadnych skutočností. Slovenská Inšpekcia ŽP tiež nekoná, kedže  Výročné správy o kvalite podzemných vôd od SHMÚ sú nezávadné. Ďalej Slovenský vodohospodársky podnik š.p. podzemnú vodu predáva obom vodárenským spoločnostiam s tým, že on nie je zodpovedný za kvalitu, zodpovedá len za bilancie, odbery, fakturáciu a tržby za surovú vodu.

 

Z uvedeného som nadobudol presvedčenie, že v prípade, ak je ničiteľ životného prostredia takéhoto masívneho rozsahu náš štát, tak sú úmyselne všetky bezpečnostné poistky v týchto inštitúciách  vypnuté cez poslušných nominantov v  štatutárnych orgánoch týchto  inštitúcií.

 

Vodárenské spoločnosti navyše možnú kontamináciu svojich  studní nevedia  v  predstihu objaviť, lebo v rámci predpísaného prevádzkového a režimového sledovania kvality pitnej vody od studne až po kohútiky, síce odoberajú pravidelne vzorky, ale chemické a biologické rozbory vzoriek sú im známe najskôr po 24, alebo až po 48 hodinách, pričom pitná voda je už po 6 hodinách od načerpania v prvých, a do 48 hodín v posledných kohútikoch občanov.

 

Odborníci vo vodohospodárskej oblasti, prevažne štátni zamestnanci, túto situáciu dlhodobo poznajú, informujú o nej vo svojich materiáloch, na konferenciách, verejných vystúpeniach, avšak svoje stanoviská, pre obavu z možnej straty zamestnania, ďalej nestupňujú.

 

Ministerstvo ŽP, aj napriek tomu, že už najmenej 15 rokov poznalo rozsah  nebezpečenstva z kontaminácie podzemných vôd, nepristúpilo k informovaniu obyvateľstva v zamorenej oblasti, a ponechalo ľudí túto vodu z vlastných studní piť, polievať si plodiny v záhradách, alebo sa v nej kúpať.

 

Podobných, alebo menších starých nebezpečných chemických skládok na území SR  je vyše 40, ktoré tiež samovoľne vytekajú do zeme a do podzemných vôd.

 

Dôsledky tohto znečistenia môžu mať vplyv na zdravie našich občanov aj v podobe každoročne zvýšujúceho výskytu onkologických ochorení v porovnaní s okolitými krajinami. Slovensko je dokonca nechcený „Majster sveta“ v počte rakoviny hrubého čreva! /zdroj: Markíza TV Noviny 4.2.2015/. V športe, ale i tu platí, že majster sveta sa nikto  nenarodil, k tomu musel mať isté predpoklady a veľa, veľa práce .

 

V Bratislave december 2015