Články


Žitný ostrov ohrozujú toxické látky, unikajú z podzemnej skládky

6.5.2017 12:51
zdroj: TA3

Toxické látky, unikajúce z podzemnej skládky chemického odpadu v bratislavskej Vrakuni, postupujú k Žitnému ostrovu. Každým dňom sa šíria ďalej v smere prúdenia podzemnej vody. Upozorňujú na to obyvatelia bratislavskej Vrakune a priznávajú to aj odborníci. TV záznam z protestu pred MŽP dňa 3.5.2017 dostupný na:

http://www.ta3.com/clanok/1104918/zitny-ostrov-ohrozuju-toxicke-latky-unikaju-z-podzemnej-skladky.html

*

 

Kto nás informuje v prípade znečistenia vody?

Z rokovania výboru NR SR, je zrejmé, že štát nemá situáciu s mohutnou haváriou skládky CHZJD vôbec v rukách a teraz sa k zodpovednosti za obrovské škody pred občanmi a prírodou nemá kto priznať! TV záznam z rokovania je dostupný na:

http://www.ta3.com/clanok/1105789/kto-nas-informuje-v-pripade-znecistenia-vody.html

 

*

 

Bratislavský Černobyľ

rozhovor s Milanom Šindlerom o ekologickej hrozbe v Bratislave

17.2.2016
NOVÉ NOVINY CENTRUM
Milan Šindler

Ako ste sa dozvedeli o tomto nebezpečenstve, ktoré hrozí ľuďom a životnému prostrediu vôbec?

Približne pred dvoma rokmi som ako pred- seda dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zobral na vedomie interný materiál Prevádzkové riziká vodných zdrojov Šamorín a Kalinkovo, pre ktoré bolo zdôraznené potencionálne riziko zo skládky CHZJD vo Vrakuni. Uvedená skládka pozostáva zo 120 tis. ton prevažne tekutých chemikálií, ktoré boli zaliate do oceľových sudov a od 1965 do 1979 postupne uskladnené v úseku jedného kilometra na dne vyschnutého koryta Malého Dunaja. Dobové komunistické noviny túto skládku pred verejnosťou obhajovali a predurčovali ako veľký zdroj vzácnych chemických prvkov, ktoré budú slúžiť budúcim generáciám pri výrobe nových technológií.

Aké škodlivé látky sa v predmetnom prípade uvoľňujú do životného prostredia?

Po napustení Vodného diela Gabčíkovo r. 1993 sa zdvihla podzemná voda cca o 3 m a zaliala sudy v skládke, ktoré následne zhrdzaveli a nebezpečná chémia začala štrkovo-pieskovým podložím voľne vytekať v smere generálneho prúdenia podzemných vôd do stredu Žitného ostrova. Táto kontaminácia sa takto neviditeľne pod zemou šíri minimálne od r. 1997 rýchlosťou 1 meter za deň, pričom zničí cca 7 tis. litrov pitnej vody za sekundu. Slovensko má pritom spotrebu pitnej vody 9 tis. litrov za sekundu. Podľa posledného prieskumu sa v skládke nachádza 440 druhov rôznych nebezpečných chemikálií z produkcie CHZJD, ale i neznámeho pôvodu. Ide o látky, kde sú prekročené limitné hodnoty: benzén, toulén, xylén, etylbenzén, arzén, olovo, meď, 2,4-DDD, 2,4-DDT, 4,4-DDD, PCB a ďalšie rôzne pesticídy a lindany. Treba však pripomenúť, že v prípade ťažkých kovov a pes- ticídov ide o látky, ktoré v životnom prostredí pretrvávajú navždy a nemožno očakávať, že sa pri prenikaní do Žitného ostrova rozložia.

Čím sú tieto látky škodlivé pre ľudský oganizmus?

Skôr narodeným pripomínam neznesiteľný štipľavý smrad z Dimitrovky, ktorý pri východnom smere vetra dusil celú Bratislavu a teraz tento kvapalný smrad ničí našu pitnú vodu v Žitnom ostrove. Od roku 2002 platí vo Vrakuni zákaz požívania podzemných vôd na pitie, po- lievanie plodín a stromov, a tiež na kúpanie. Pre prchajúce látky z povrchu skládky do ovzdušia je nebezpečný aj dlhodobý pobyt obyvateľov v priestore skládky.

Kto konkrétne ktorí ľudia rozhodli o takomto hazardovaní s ľudskými životmi?

Povolenia na zriadenie tejto skládky dali za socializmu príslušné národné výbory, ktoré nemali žiadne porozumenie pre životné prostredie. Hospodárske úspechy a sila socializmu sa vtedy prezentovali veľkými fabrikami s množstvom čmudiacich komínov, ktoré si našli miesto i na stokorunáčke z roku 1961. Už v roku 2000 bol spracovaný prieskum enviromentálnej záťaže RNDr. Klaučom za cenu 33 tis. Eur, ktorý konštatoval mohutný únik kontaminácie do Žitného ostrova v rozlohe 4 km2. Pre vysokú nebez- pečnosť na životné prostredie autor prieskumu navrhoval okamžitú sanáciu celej skládky. No nič sa so skládkou nekonalo. Ďalej v marci 2010 Vláda SR schválila Štátny plán sanácií enviro- mentálnych záťaží, kde vzhľadom na vysoké riziko rozhodla o prioritnej sanácii tejto sklád- ky najneskôr do r. 2015. Ministerstvo životné- ho prostredia Štátny plán pri tejto skládke ne- splnilo, stihlo však ešte urobiť v 09/2015 nový prieskum tejto enviromentálnej záťaže za 234 tis. Eur, ktorý konštatuje to isté, čo prieskum v roku 2000, len kontaminované územie je už o viacnásobnej rozlohe.

Ktoré konkrétne lokality sú priamo znečistené a ktoré sú ohrozené následným zasiahnutím spodných vôd?

Žitný ostrov je unikátne prírodné vodné dielo, ktoré má kapacitu vyrábať nepretržite 25 tis. litrov pitnej vody za sekundu a bez problémov môže zásobovať pitnou vodou celé Slovensko. Nevážime si tento obrovský dar, ktorý sme zde- dili po našich otcoch a s neopísateľnou ľahostaj- nosťou ho nechávame nenapraviteľne ničiť. Keď sa včas nespamätáme, pre naše deti a vnukov zanecháme len chemikáliami spľundrovanú a vyčerpanú krajinu.

Aké sú konkrétne možné postupy na likvidáciu tohto nebezpečenstva?

Vyššie uvedený enviromentálny prieskum v Štúdii uskutočniteľnosti sanácie navrhuje riešenie formou “Aktívnej sanácie záťaže” za 113 mil. €. Ministerstvo životného prostredia však narýchlo pred voľbami prezentuje záujem o dočasné riešenie “Kapsulovitou metódou” za 14 mil. €, čo technicky znamená, že tisíc metrov dlhú skládku uzavrie 2050 m dlhým a 20 m do zeme zapusteným 60 tis. tonovým betónovým alebo bentonitovým múrom. Celý povrch skládky 46,5 ha ešte prekryjú nepriepustnou vrstvou proti prenikaniu dažďových vôd. Ďalej uvažujú s dlhoročným odčerpávaním už kontaminovanej podzemnej vody z územia za skládkou a jej následnou dekontamináciou. Lenže bežná “práčka” pre tieto účely má kapacitu okolo 4 litre/sek. a kontaminácia zo skládky za tie dlhé roky napredovala so 7 tis. litrov znečistenej podzemnej vody za sekundu. Tu predpokladám, že vzniknú ešte nepredstaviteľné náklady, keď 1 ks “práčky” s uvedeným čistiacim výkonom stojí cca 70 tis. € + čepadlá, vrty, armatúry, el. prípojka, energie, prídavné chemikálie, obslu- ha. Zdôrazňujem však, že čokoľvek budeme robiť, tak pôvodnú kvalitu podzemných vôd Žitného ostrova už nikdy nedosiahneme!

Ako by sa mohli občania zapojiť do aktivít na podporu riešenia tohto vážneho problému?

Je najvyšší čas, aby sa občania celej krajiny začali zaujímať o svoje životné prostredie a žiadať od štátu dodržovanie Ústavy SR. Československá socialistická republika túto nebezpečnú skládku uložila voľne do pieskového lôžka v obývanej časti hlavného mesta SR. Naše súčasné vlády nechávajú s nepochopiteľnou ľahostajnosťou už 20 rokov kontaminovať jedovatým chemickým koktailom Chránenú vodohospodársku oblasť, územie s II. stupňom hygienickej ochrany vodných zdrojov a podľa zemepisu, čo sme sa učili, to bola studňa Strednej Európy a obilnica Slovenska. K tomu už nie je viac čo dodať. Spracovatelia najnovšieho prieskumu Dekonta Slovensko určili hranice územia transportu znečistenia z priestoru skládky na nižšie uvedenom obrázku.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odporúčam

občanom, ale i právnickým osobám z tohto územia, aby sa prostredníctvom samospráv alebo aj priamo obracali na Ministerstvo životného pro- stredia SR o spracovanie analýzy kvality podzemných vôd v ich katastri, na základe ktorých budú vedieť, pre aké účely môžu svoje studne používať. My vo Vrakuni už od 2002 vieme, že akékoľvek používanie podzemnej vody vo Vra- kuni je zdraviu a životu nebezpečné. Predmetné analýzy kvality podzemných vôd zabezpeču- je štátom certifikovaná inštitúcia Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave v cene 1 600.- € za jednu vzorku. Týmto občania dajú jasne najavo Ministerstvu životného prostredia ako povinnej osobe zodpovednej za sanáciu skládky, že nám nie je ľahostajné životné prostredie, v ktorom žijeme, a čo tu zanecháme našim deťom i vnukom.

 

Zdroj: https://www.novenovinycentrum.sk/subor/nove-noviny-centrum-c-201-2016/

 

*

 

Najväčšia kontaminácia Slovenska, o ktorej sa mlčí: Do pitnej vody uniká 440 jedovatých látok

25. 02. 2016

BRATISLAVA – Milan Šindler hovorí o skládke pri Žitnom ostrove ako o druhom Černobyle. Odkedy sa dozvedel, čo sa dostáva do podzemných vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti a obilnice Slovenska, tečúca pitná voda mu prestáva chutiť. Topkám prezradil, čo je dôvodom jeho veľkého znepokojenia.

 

Milan Šindler vyštudoval elektrotechniku a počas doterajšej kariéry pracoval pre viaceré významné slovenské podniky. Zlom v jeho živote nastal, keď pred jedenástimi rokmi vstúpil do komunálnej politiky v Bratislave a pred štyrmi rokmi stal sa predsedom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). O najvzácnejšom poklade Slovenska, o zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove, sa vtedy dozvedel viac, ako chcel.

 

Ekoexpert ukázal dôkaz o zamorení Slovenska: Neviditeľný zabijak, ktorý nás kosí po tisícoch!

 

Spoločnosť BVS zásobuje pitnou vodou asi 700-tisíc obyvateľov, pričom čerpá zdroje zo Žitného ostrova – z Kalinkova a Šamorína. Blízko týchto zdrojov vody sú ešte dva ďalšie – Jelka a Gabčíkovo. Z tých čerpá vodu Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorú potom pije 840-tisíc ľudí. Podľa odhadov dokáže Žitný ostrov s kapacitou 25-tisíc litrov pitnej vody za sekundu zásobovať vodou aj dvojnásobný počet obyvateľov ako má Slovensko. Tu však prichádza na rad slovíčko „ale“.

 

Dobre čítate, extrémne jedovatá skládka už dnes nemala existovať. Ministerstvo ale nekonalo a umožnilo ďalšie vytekanie jedov s nezvratným zničením ďalšej časti Žitného ostrova. Je to neuveriteľné, lebo podzemná voda v Žitnom ostrove je naše najväčšie prírodné bohatstvo, a vláda dlhodobo financuje masívnu reklamu v médiách na vytvorenie ilúzie, že všetko vrátane podzemnej vody je na Slovensku v absolútnom poriadku. Pritom kontaminácia postupuje do Žitného ostrova nepretžite v závislosti od prietoku Dunaja rýchlosťou okolo 1m/deň a zničí cca 5 až 10 tis. l/sek.

 

Tisíce ton nebezpečného odpadu

 

Šindlerovi sa približne pred dvomi rokmi dostal do rúk materiál, ktorý hovoril o možnej kontaminácii podzemných vôd Žitného ostrova skládkou CHZJD vo Vrakuni. Podľa odhadov odborníkov z nej už viac ako 20 rokov vytekajú stovky chemikálií. Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova totiž v rokoch 1965 až 1979 „odložil“ viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu v miestach vyschnutého ramena Malého Dunaja. Ide o kilometrový pás odpadu, s ktorým vláda a kompetentní nič nerobia, ozrejmil Šindler, ktorý má štyri deti. Budúcnosť jeho detí a vnúčat mu nie je ľahostajná.

„Sedel som práve na zasadnutí predstavenstva BVS a riešili sme tému zamorenia podzemných vôd Žitného ostrova, keď mi zavolal jeden z poslancov mestskej časti Vrakuňa a oznámil mi, že zomrela na rakovinu ich kolegyňa a ja ako prvý náhradník nastupujem po nej,“

spomína na udalosť, ktorá v ňom pohla ľady natoľko, že sa rozhodol rázne zakročiť. Väčšina z chemikálií sú totiž preukázateľne mutagénne a karcinogénne.

Takúto vodu pijeme?!

„Nožík sa mi vo vrecku otvára, keď si pomyslím, čo do tejto oblasti vyteká a neďaleko sú štyri vodné zdroje, z ktorých denne pijeme vodu. V prísne chránenej vodohospodárskej oblasti sa nachádza nebezpečná skládka a nikto to nerieši,“

vysvetľuje. Keď sa pokúšal problém riešiť pomocou ministerstva životného prostredia, dočkal sa len posledného prieskumu enviromentálnej záťaže, z ktorého vyplýva, že

„zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok. Tie zasahujú päť kilometrov do Žitného ostrova“.

Pritom už v roku 2000 podobný prieskum doporučoval okamžitú sanáciu extrémne nebezpečnej skládky.

Vláda uznesením číslo 153 z 3. marca 2010 schválila ako prioritu aktívnu sanáciu tejto skládky do roku 2015, lenže ministerstvo životného prostredia toto uznesenie podľa slov Šindlera nesplnilo a teraz pred voľbami narýchlo sľubuje začať s realizáciou v jeseni tohto roka kapsulovitou metódou. V praxi by išlo o 60-tisíctonový, 2 050 metrov dlhý a 20 metrov do zeme zapustený betónový múr okolo celej skládky, vytvorený za 20 miliónov eur. Záverečná správa prieskumu od DEKONTA Slovensko však odporúča ministerstvu aktívnu sanáciu za sumu 113 miliónov eur.

„Situácia je čoraz vážnejšia, lebo keď ministerstvo 18 mesiacov čakalo na výsledky prieskumu a päť mesiacov na určenie povinnej osoby, kontaminácia nečaká a každý deň pokročí v šírke jedného kilometra o jeden meter smerom do Žitného ostrova a každú sekundu nonstop vychrlí zo skládky zhruba 7-tisíc litrov kontaminovanej podzemnej vody do tohto husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného priestoru,“

varuje Šindler.

Dočasné riešenie ministerstva môže podľa Šindlera naraziť na problémy kvôli silnému prúdeniu podzemných vôd v štrkovom a pieskovom podloží. V zamorenej oblasti žije asi 50-tisíc obyvateľov (Vrakuňa a Podunajské Biskupice) a ľudia, ktorí bývajú vo vilových štvrtiach, by produkty vypestované vo vlastných záhradách vôbec nemali konzumovať.„Odkedy v roku 1971 vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach zatiekol kvôli havárii v Slovnafte, je odstavený,“ ilustruje vážnosť situácie Šindler. Navyše, látky z podzemných vôd sa ďalej dostávajú do pôdy a cez korene aj do rastlín a celého potravinového reťazca.

„Podľa Vodného zákona by Slovenská inšpekcia životného prostredia mala okamžite vyhlásiť mimoriadne zhoršenie podzemných vôd v tejto oblasti, vrátane všetkých následných opatrení. upozorňuje Šindler. „Každý rok stúpne výskyt rakoviny v tejto lokalite skoro o desať percent,“

dodáva a v duchu myslí na svoju kolegyňu, ktorá zomrela na rakovinu a na ktorej miesto nastúpil. Žiaľ, do výskumu a najmä sanácie pálčivého problému dlhodobo nikto neinvestuje. Odpovede, ktoré dostal Milan Šindler od kompetentných inštitúcií, sú toho dôkazom.

Toxická skládka zabíjala aj v Neapole

S podobným problémom, teda nadmerným výskytom rakoviny kvôli chemikáliám zo skládky, sa stretol aj taliansky Neapol. Desaťročia totiž neďaleko mesta zhromažďovala zločinecká organizácia Camorra toxický odpad, ktorý nepozorovane znečisťoval životné prostredie. Chemikálie prenikli aj do podzemných vôd a prostredníctvom zavlažovania kontaminovali poľnohospodársku pôdu. Neprimerane vysoký počet nádorových ochorení u detí v dôsledku skládky potvrdil taliansky Národný úrad zdravia.

TEXT: zh
Foto: archív Milana Šindlera

zdroj: http://www.topky.sk/cl/10/1528473/Najvacsia-kontaminacia-Slovenska–o-ktorej-sa-mlci–Do-pitnej-vody-unika-440-jedovatych-latok